Free PDF

Author : Duke David
Title : Moje prebudenie
Year : 1998

Link download : Duke_David_-_Moje_prebudenie.zip

Predslov. Glade Whitney. Počas dvoch tisícok rokov bol Francois Marie Aroquet jedným z najvplyvnejších sociálnych kritikov osvietenstva. Napriek tomu, že Voltaire považoval za opatrné písať anonymne pod cudzím menom, bol za to 11 mesiacov väznený a rok strávil v exile. Jeden z jeho najslávnejších citátov sa stal pilierom americkej revolúcie. Bolo to v roku 1770, kedy Voltaire napísal: „Monsieur l´Abe, nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale obetoval by som svoj život za vaše právo povedať to.“ O 225 rokov neskôr, so vymoženosťou žitia „v krajine slobody“, pod ochranou prvého dodatku ústavy, garantujúceho slobodu prejavu a s ďalšími akademickými vymoženosťami v inštitúciách, ktorých jediný účel je hovoriť pravdu, s chvejúcim sa perom píšem tento predhovor. David Duke má povesť jediného amerického politika, ktorý je zákernejšie osočovaný ako Patrick Buchanan. S celým zriadením proti nemu : tlač, cirkev, štát vyhral verejný úrad ako štátny zástupca. Vo voľbách o guvernéra porazil prvého kandidáta, republikánskeho guvernéra a súperil s nevieryhodným demokratom s reputáciou úplatkára. Sloganom jeho protivníkov, ktorí mali niekoľkonásobne väčšie finančné prostriedky bolo: „Voľte podvodníka, záleží na tom“. A podvodník vyhral. Korupcia bola politickej elite výhodnejšia. Napriek tomu Duke získal viac než 60% európsko - amerických hlasov v obidvoch voľbách. Počas desaťročí podstúpil Duke nesmierne osočovanie. Ak si prečítate túto knihu, pochopíte, prečo bol mocnými tak napádaný. Spochybňuje všetky nemenné zákonitosti moderného života a robí tak s inteligenciou a citom. Voltaire a David Duke sú bojovníci v konflikte, ktorý je starý ako sama civilizácia. Harvardský biológ, historik a vedecký filozof Ernst Mayr navrhol teóriu, že ako sa ľudstvo vyvíja od barbarstva k civilizácii, tak aj jeho prístup k vedomostiam je určovaný jednou z dvoch ciest. Jedna vedie k modernej racionalite, včítane hodnôt postosvietenských slobodných spoločností a pátranie po pravde, ktorá formuje modernú vedu. Druhá vedie k totalite, založenej na dogmatickej autorite. Smerovanie k slobode, ktoré nachádzame už vo filizofiách starovekého Grécka je vlastné západoeurópskej civilizácii. Smerovanie k racionalite a vede vedie k prvému zaznamenanému západnému filozofovi, Thálovi z Milétu / 636 - 546 p.n.l./. Tháles zdôrazňoval, že k získaniu vedomostí a porozumenia by mal človek začať pozorovaním prírody, t.j. udalostí, ktoré existujú v reálnom svete. Až potom by sme mali hľadať prirodzené vysvetlenia prírodných fenoménov. Tretí prijateľný spôsob je pýtanie sa a spochybňovanie existujúcich vysvetlení, zaujímanie rozdielnych stanovísk, sloboda kritiky na zdokonalenie vedomostí a teórií. Tieto tri princípy, ktoré idú späť k začiatkom západného sveta zachytávajú podstatu modernej slobody a vedy. Od čias Thálesa až po Davida Duka sa tento prístup stal menšinovým a je pod neustálym útlakom. Cesta k dogme začína tvrdením faktu založeného na autorite. Marxistickí ekonómovia, boaskí rovnostkári a freudovské psychoanalytické teórie rovnako dobre ilustrujú dogmatický systém viery. Každý, kto ich spochybní je umlčaný, vyvrhnutý, postavený mimo zákona a označený nálepkou heretik alebo „hater“. David Duke je takýmto človekom. Z David Dukovej autobiografie je zrejmé, že bol inteligentným, vyspelým dieťaťom a slobodným mysliteľom už od počiatku. Nestranný klinický psychológ by v jeho sebaopise spozoroval prvky protikladnej osobnosti. Podstatná charakteristika takéhoto dieťaťa je provokatívny odpor k autorite. Takéto dieťa sa pýta otázky „prečo?“ o čosi častejšie. Ak je dostatočne bystré, nachádza potešenie v overovaní faktov. Študent, ktorý sa hrabe v knižnici pôvodných materiálov je vzácny. DSM-3, psychiatrický diagnostický návod vraví: „Najpozoruhodnejšia charakteristika je vytrvalosť opačného názoru, napriek tomu, že je pre dieťa alebo dospievajúceho deštrukčný.“ Hľadači pravdy, meniči paradigiem, inovátori civilizácie zdieľajú túto charakteristiku, či už to je Sokrates, Tomáš Akvinský, Martin Luther, Galileo Galilei, Isaac Newton, William Shockley alebo David Duke. Je ľahké si predstaviť ako musí byť výnimočné dieťa s tradičným kresťanským pozadím, ale opozičnými tendenciami hlboko ovplyvnené vyrastaním v južnom meste počas nepokojov občianskeho hnutia. Začínajúc od prijatia kresťanských a amerických ideálov /v ktoré stále verí/, ktorým ho naučil domov, kostol, škola a médiá: rovnosť pre všetkých, milujúce bratstvo pre všetkých, pravidlo kto do teba kameňom, ty do neho chlebom... Predstavte si šok pre takéto dieťa, ktoré sa intelektuálne a duchovne stotožňuje s nápisom na Jeffersonovom monumente: „Nič nie je v knihe viery písané istejšie ako viera, že títo ľudia /černosi/ majú byť voľní“ a ktoré neskôr odhalí časť citátu, ktorá bola z nápisu vybratá : „Nič nie je istejšie ako to, že tieto dve rasy, rovnako slobodné, nemôžu žiť spolu pod jednou vládou.“ David Duke hovorí svoj príbeh prebudenia lepšie ako ho ja môžem parafrázovať. Prebudenie Davida Duka je tu prezentované v troch hlavných prepojených témach jeho objavov čestnej pravdy, ktorá je politicky nesprávna. Jednou z týchto čestných právd je, že z úplného ponorenia do modernej vedy nadobúda presvedčenie, že rasový egalitarizmus je vedecky ekvivalentný teórii, že Zem je rovná doska. Odmieta osočovanie „rasista“ a vraví, že skutočné pravdy nie sú tie, ku ktorým sme boli vedení, aby sme im verili. Ďalšou z jeho právd je, že mocná a kohézna, sebe slúžiaca skupina podporuje nečestnú a pokryteckú verziu egalitarizmu, ktorá je nepriateľská záujmom západnej civilizácie. Odmieta pojem „antisemita“ a vraví, že skutočné informácie sú rozdielne od tých, ktoré väčšina z nás nachádza v masmédiách. ...